Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina je federatívna prímorská republika na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Evropě. Sousedí s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Do roku 1992 bola súčasťou bývalej Jugoslávie. Skládá sa z dvoch geografických a historických oblastí: väčší Bosny (okolo 42 000 km ²) a menšie Hercegoviny na juhu. Bosna je veľmi hornatá krajina, to isté platí aj o Hercegovině. Hlavní mesto štátu je Sarajevo (zhruba 400 000 obyvateľov).

V Bosne a Hercegovine nájdete ubytovanie ľahko, po vojne v krajine vyrástlo veľa nových kvalitných hotelov a penziónov. Ceny za noc a osobu sa pohybujú už od 50 konvertibilných mariek. Kvalitný hotel si naúčtuje od 80 BAM za osobu a noc.
Stravovanie v Bosne a Hercegovine je typicky balkánske. V tých častiach Bosny a Hercegoviny, kde medzi obyvateľstvom prevládajú Bosniaci, teda vyznávači islamu, a kde uvidíte mešitu v každej obci, nájdete mnoho kaviarní (kafan), ale už menej pivníc alebo barov. Alkohol a islam sa jednoducho nezlučujú. Bravčové mäso tam tiež rozhodne na jedálnička neobjavíte, zato opekané jahňacie na rošte je v ponukách často.
Bosna a Hercegovina ponúka množstvo pamätihodností, ktoré sú rovnako rozmanité, ako je rozmanitá histórie krajiny.
Zřejmě nejvíce památek pochází z doby, v níž byla Bosna a Hercegovina součástí Osmanské říše, tedy od druhé poloviny 15. století až do roku 1908, kdy byla země včleněna do Rakouska-Uherska. Připravte se na mešity, tvrze, mosty a orientální bazary. Mešitami se to jen hemží v Sarajevu, kterému se také někdy říká malý Istanbul.
V Bosne a Hercegovine je veľa ďalších miest, ktoré stojí za to vidieť. Menujme len mesta Travnik, Bihač, Počitelj, Trebinje a Neum, vodopády Kravica v Hercegovine a vodopády v meste Jajce, národný park Sutjeska a ďalšie.

V krajine sú ideálne podmienky pre lyžovanie, rafting, rybárčenie a lov. Môžete tu uloviť jeleňa, vlka aj medveďa. Na svoje si prídu aj milovníci jaskyniarstva, potápania, vysokohorskej turistiky aj alpinizmu.
Obrovským problémom pre rozvoj hospodárstva, a tiež turistiky ale zostáva okolo 2000 objavených (a približne dvojnásobku neobjavených) mínových polí rozosiatych hlavne v oblasti frontu. Najviac zamínované potom je okolie Sarajeva, ktoré bolo niekoľko rokov obliehané. Mnoho min je však tiež rozosiatych po celom území štátu.

Najvyšším vrcholom je Maglić (2 386 m), Klíma je mierne kontinentálne; leta sú teplé a zimy naopak chladné. Bosna a Hercegovina bola vedľa Macedónsko najmenej prosperujúcich republikou v bývalej socialistickej Juhoslávii. Poľnohospodárstvo bolo väčšinou v súkromných rukách, ale bolo nemechanizované, veľmi nevýkonné a potraviny sa museli dovážet. Dnes trpí zastaraným vybavením a nekonkurenceschopností svojich výrobkov na vyspelých trzích. Tri roky vojny zničili väčšinu bosnianskeho hospodárstva a infraštruktúry.
Teraz sa vďaka mohutnej pomôcť západných (hlavne európskych) krajín situácia zlepšuje.

Nezamestnanosť bola v roku 2002 okolo 40%.